Áno, áno je naozaj potrebné si vedieť prejaviť lásku. Ideálne denne. No pri takých preexponovaných sviatkoch (je to vôbec sviatok?) ako je Valentín si dovolím vyjadriť seriózne znepokojenie nad hovadinami, ktoré obchodníci vedia vymyslieť. 

A samozrejme ešte ich aj rôznymi kanálmi pretláčať ako seriózne potrebné a (pre ďalší život) NE-VY-HNUT-NÉ záležitosti (nie to som nedala na Harabina 🙂 ) Nekvalitné čokolády v štyroch rôznych obaloch(lebo evidentne k jedlu sa treba najprv 10 minút dostávať)…mašličky, srdiečka, lášočka, plastíky, papieriky..nervíky.

Dá sa to aj bez toho, čo myslíte?

Aj na Valentína platí zlaté pravidlo – naozaj to potrebujem?

Prípadne – potrebuje to moja polovička?

• Potrebuje 15teho plyšáka?
• Vankúšik v tvare srdca?
• Balóny?
• Umelohmotnú ružu v plastovej krabičke? (áno aj také existuje).
• Mám pokračovať? 🙂

Aby mal tento “sviatok” zmysel a bol naoaj naplnený “ako starý Valentín chcel”, tak jeho oslava nemôže byť prvoplánová, nasilu, ani neprirodzená. Nemá byť materiálna, má byť prítomná.

Choďte radšej po zážitku.

• Spoločne strávený čas je na nezaplatenie. Keď vypnete facebook a instagram, tak sa možno o sebe aj niečo nové dozviete. 
• Choďte na dlhúú prechádzku, či do kina.
• Uvarte si večeru (ako pekne nakúpiť sa dozvieš aj tu) alebo upeč niečo dobré a sladké..a teda keď to s varením nie je žiadna sláva dajte si kebab 😀
• Choďte na masáž, do divadla, na kurz tanca..

Odlíšte sa.

• Zasaďte strom. Z lásky k planéte.
• Niečo si navzájom vyrobte – ušite/uštrikujte. 
• Napíšte si zamilované odkazy alebo listy.
• Robte spolu nič. Relaxujte. Vypnite, buďte pod dekou, len tak pri sebe.

Zásnuby?

A keď už milí chlapi túžite poklaknúť (hold nie práve najoriginálnejšie :P) tak vedzte, že tie kovy, za ktoré ste vyvalili toľké peniaze musel niekto vyťažiť, za nejakých podmienok a teda ako bonus tie kovy precestovali enormné množstvo kilometrov, kým sa k Vám dostali. Skúste sa možno pozrieť na iné varianty – prstene z dreva či z vyradených Dell počítačov.

Oslavujme, ľúbme sa, je to super. Ale nech to má aj nejaký zmysel. Inak sa aj zo sviatkov, ktoré majú byť výnimočné stanú momenty zabudnuteľné, jednoduché a hmotné, ktoré neprežijeme dostatočne, nezanechajú v nás žiadnu emóciu. A nebudeme si ich pamätať – teda akoby sa nestali. 

Nad samotným dopadom našich činov a nákupov treba rozmýšľať najmä počas časov marketingových, kedy sme presviedčaní o tom, čo všetko si musíme kúpiť, inak nás šľak trafí..