Dopady klimatickej krízy už nie sú len hudbou budúcnosti. Rastúce teploty a extrémne výkyvy počasia sa aj v našich zemepisných šírkach stávajú čoraz viac viditeľnejšími. Tento globálny problém však neovplyvňuje iba životné prostredie, ale aj psychické prežívanie ľudí. Téma tzv. klimatických emócií sa tak čoraz viac dostáva do popredia a otvára verejnej diskusii.
Čo sú klimatické emócie?
Výsledky viacerých prieskumov naznačujú, že Slováci považujú klimatickú krízu za reálny problém, pričom jej závažnosť si uvedomuje nielen mladšia, ale aj staršia generácia. Obavy, bezmocnosť, žiaľ a strach sú prevládajúcimi emóciami, ktoré sa ľuďom spájajú so zmenou klímy. Podľa prieskumu Slovenská klíma 2022 pritom vyvoláva táto téma u 10,2 % ľudí depresiu.
Ekologická alebo klimatická úzkosť je v psychológii relatívne nový pojem, o ktorom sa však aj medzi odborníkmi začína čoraz viac diskutovať. Ide o súbor emócií, ktoré spájajú obavy z budúcnosti súvisiace so zmenou klímy a jej dopadmi na životné prostredie a spoločnosť.
„Pojem „klimatické emócie“ označuje všetky pocity, ktoré cítime v súvislosti s klimatickou krízou. Môže ísť o frustráciu, úzkosť či strach, ale aj nádej, záujem a odhodlanie. Je úplne normálne, že v ťažkých časoch by sme napríklad najradšej chceli skryť hlavu do piesku. Za reakciu apatie či paralýzy sa netreba hanbiť, treba sa však o tom, odkiaľ naše reakcie pochádzajú, rozprávať,“ vysvetľuje Adriana Mockovčáková z organizácie PDCS. Odhodlanie a nádej patria medzi ďalšie silné emócie, ktoré sa v súvislosti so zmenou klímy spomínajú.
Ako sa s týmito emóciami vysporiadať?
„Myslím si, že emočná inteligencia – teda vedieť rozoznať a pomenovať svoje pocity a pocity druhých – je v súčasnom kontexte kľúčová,“ reaguje na otázku Adriana z PDCS, „krok číslo dva je potom vedieť aj aktívne pracovať so svojím vnútrom. Vedieť využiť tieto informácie na usmerňovanie vlastného myslenia a konania, vedieť regulovať svoje emócie a tiež si uvedomiť vlastnú rolu v miestnej komunite a globálnej spoločnosti.“
Miroslava Šudila Žilinská z iniciatívy Psychológia za klímu radí ľuďom, aby v tom neostali osamote: „Skúsme hľadať, kto nám môže byť oporou. Niekedy len vysloviť obavy nahlas a precítiť pochopenie vie veľmi pomôcť.“ Zároveň upozorňuje, že si treba uvedomiť, že v mnohých prípadoch sú tieto emócie normálnou reakciou na nenormálnu situáciu: „Ak chápeme, že klimatická kríza je tu, tak nemôžeme od seba chcieť, aby strach a obavy úplne odišli. Vyžaduje to takú celoživotnú prácu na sebe, pracovať s tým, že emócie, aj tie nepríjemné k nám patria, že budujeme spôsoby, ako im rozumieť, regulovať a prípadne aj pretaviť v konštruktívnu reakciu.“
Adriana dáva aj tip na knihu: „Ekofilozofka Joanna Macy vo svojej knihe Aktívna nádej píše presne o tom, ako využiť aj tie najnegatívnejšie stavy ako motiváciu ku konaniu. Podľa výskumov je zatiaľ najpomocnejší nástroj všímavosť (mindfulness), na druhom mieste je reflexívne písanie (napr. do denníka) a na treťom mieste je tvorba umenia. Ja som však silná zástankyňa toho, že ak neubližuješ sebe alebo iným tvorom, a máš pocit, že ti to pomáha, tak je to ten najlepší nástroj.“
Kde sa dozvedieť viac?
Vplyvu klimatickej krízy na duševné zdravie sa na Slovensku od roku 2020 venuje iniciatíva Psychológia za klímu, ktorá združuje angažované psychologičky a študentky. Prostredníctvom vzdelávania, spolupráce na výskume a prepájania odborníčok a odborníkov upozorňujú už takmer 5 rokov na psychologické a spoločenské aspekty klimatickej krízy.
„Od kedy som začala tému otvárať v odborných psychologických kruhoch, dostávam predovšetkým pozitívnu spätnú väzbu. Nemáme prieskum, ale ten dojem je, že máme na Slovensku odborníčky a odborníkov, ktorí túto výzvu citlivo vnímajú a určite nezľahčujú,“ vysvetľuje psychologička Miroslava Šudila Žilinská.
Taktiež hodnotný zdroj nájdete aj na youtube našej Baterkárne kde sme pre vás pripravili až 2 videá plné informácií o klimatických emóciách. Stačí kliknúť na obrázky nižšie 🙂
autorka _ Katka Slováková
článo vznikol vďaka podpore
