zerowaste blog ako utopicky koncept

Stále ma vie zamrzieť a naštvať, keď si ľudia navzájom potrebujú dokazovať, ako veľmi a ako málo je niekto zerowaste. Veľmi často sa stretávam s osočovaním a podpichovaním, ktoré ľudí tak akurát demotivuje a núti doma plakať do podušky.

Dôležité je uvedomiť si, že nikto z nás nie je dokonalý a už to, že sa o týchto témach rozprávame a zaujímame sa o ne znamená veľký krok na ceste za pozitívnou zmenou.  Navyše nám všetkým ide o to isté a mali by sme sa skôr podporovať, ako sa ponižovať a vyvolávať u druhých pocity menejcennosti a zbytočnosti.

Zerowaste je taký zaujímavý utopický koncept.

Koncept, ktorý sa vlastne nedá dosiahnuť, pretože pre nás nie je možné existovať bez tvorby akéhokoľvek odpadu (hádať sa so mnou môžete v komentároch pod článkom).  Je to tak trochu vykonštruovaná bublinka, o ktorú sa „dobre huba otiera“.  Veľa múdrych ľudí už pochopilo, že skôr ako chytanie sa za slovíčka a doslovné preklady tento pojem zahŕňa snahu o udržateľnejší spôsob života.

SNAHA. Také pekné slovíčko, milé, voňavé…ňuňu…

Je veľa vecí, ktoré môžete na ceste za udržateľnejším životom robiť. Dôležité je vybrať si tie, ktoré sú pre vás aj reálne dosiahnuteľné v momentálnom čase a priestore a na ktorých chcete ( a môžete) pracovať.  Pomaličky, po krôčikoch,  a možno sa za pár rokov dopracujete k niečomu veľkému, takmer nulovému (taký pekný oxymoron toto).

Keď vám niekto povie, že si kúpil kovové slamky, nelynčujte ho, prosím vás.  Áno, vy môžete mudrovať, že slamky potrebujú len ľudia s určitými zdravotnými obmedzeniami a že teda keď si niekto kúpi tie kovové, tak aj tak hromadí odpad. A áno, pokiaľ sa v tom budeme špárať, tak k tomuto záveru logicky dospejeme. Ale viete čo? Veľmi povýšenecky pôsobíte…Pre tohto človeka môže byť kúpa kovových slamiek veľkým krokom. A ten človek sa teší, že ich má a že už nikdy nepoužije plastové. Chápete to? Tú radosť? Takú tú detskú, že: „Jéééj, ja zachraňujem planétu, lebo moja plastová slamka už nikdy žiadnej korytnačke nevypichne oko!“ A vy mu dáte päsťou do nosa, pretože mu kvôli svojmu egu máte potrebu  dokázať, že vy ste lepší a on vlastne pre túto planétu neurobil nič, tak čo sa tu rozkrikuje, ježišmária. A tento človek bude demotivovaný, a bude spochybňovať svoju snahu, a možno sa na celý zerowaste vykašle, lebo šak to je ako získať Svätý grál, sa k nemu dopracovať…

Zerowaste by malo byť aj o vzájomnej pomoci.

O podpore, inšpirácii a motivácii.  Veď nám fakt ide o to isté, len za tým ideme každý svojím tempom a v rámci svojich možností. A to je v úplnom poriadku.

Ak ste dnes urobili aspoň maličkú vec, aspoň jednu „zelenšiu“ voľbu (prípadne ak ste dočítali tento článok) choďte sa na seba kuknúť do zrkadla a povedzte si, že ste super. Alebo sa, s drsným výrazom v tvári, potľapkajte po pleci…alebo si rovno pusu dajte na to plece (ale furt sa drsno tvárte). Lebo ste super a lebo si to zaslúžite, a lebo svet je vďačný, že vás má…

#pusanaplece

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *