Kedy sa spamätáme?

klimaticka_kriza_1

 

Budú čoraz väčšie živelné katastrofy vplývať na bohaté štáty tak, aby znižovali vlastné emisie skleníkových plynov?

V Novembri 2021 sa koná ďalšia klimatická konferencia – COP26 v Glasgowe – aby sa znovu štáty stretli a dohodli sa na spolupráci či na 356tom targete na znižovanie emisií. Katastrofy znásobené globálnym otepľovaním zanechali veľké škody vo väčšine krajín. Krajiny, ktoré nemajú také finančné možnosti ako zvyšok sveta – Bangladéš prišiel o úrodu, Honduras o celé dediny, malé ostrovné štáty prichádzajú o domovinu kvôli zvyšujúcej sa hladine oceánov.

Tajfún Haiyan zdevastoval Filipíny počas príprav na rozhovory o klíme v roku 2013, ktoré podnietili predstaviteľov rozvojových krajín, aby sa usilovali o financovanie riešenia strát a škôd, ktorým čelia v prípade klimatických katastrof, za ktoré neboli zodpovední. Bohatšie krajiny vrátane USA a Európy – odmietli.

 

Chudobnejšie krajiny už roky bijú na poplach.

„Takéto katastrofy sú považované za našu zodpovednosť a vôbec nie za niečo, čo sa zhoršilo počas vyše 100 rokov emitovania skleníkových plynov priemyselnými krajinami,“ uviedla Ulka Kelkar, riaditeľka klimatického inštitútu z Indie. Tieto stupňujúce sa katastrofy, ktoré v súčasnosti postihujú bohatšie krajiny, ukazujú, že chudobnejšie krajiny, ktoré žiadajú svetovú pomoc v boji proti zmene klímy, „nenariekajú len tak“.

 

Môžeme si za to sami.

Veď globálne emisie sa neustále zvyšujú aj po dosiahnutí Parížskej dohody. Čína je dnes najväčším svetovým emitentom. Emisie síce klesajú tak v USA, ako aj v Európe, ale nie takým tempom, aké je potrebné na spomalenie nárastu globálnej teploty.

Problematiku zdieľaných nákladov pripomenul aj bývalý prezident Maldív (Mohamed Nasheed), ktorým hrozí zánik. „Aj keď nie sú všetci rovnako postihnutí, takáto tragická udalosť pripomína, že v prípade klimatickej núdze nie je nikto v bezpečí, či už žije na malom ostrovnom štáte, ako je ten môj, alebo v bohatom západoeurópskom štáte.” Kedy sa konečne prebudíme zo sna? 

 

Zdroj:

www.nytimes.com

Pridaj komentár