Cirkulárny Hub vám každý týždeň prináša súhrn najdôležitejšieho diania a správ zo sveta ochrany životného prostredia
Čo sa tento týždeň udialo?
Pozrieme sa na zbytočnosť G7 summitu, hrozbu nízkej hladiny kyslíka v jazerách a oceánoch a na pravú tvár udržateľnosti morských tvorov.
Tak poďme na to!
1. Cez týždeň sa konal summit G7. (Ne)strachujte sa, o veľa ste neprišli.
Predstavitelia najbohatších národov (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, spojené kráľovstvo a USA) sa stretli, nie po prvýkrát, aby sa spolu dohodli na boji proti klimatickej kríze. Avšak každým rokom sú tieto stretnutia bez významnejšie. Reprezentantom národov nechýbajú slová ale činy. Už po jedenásty krát sa im nepodarilo dodržať sľub smerovať ročne 100 miliárd dolárov chudobnejším národom, ktoré sa už dnes musia vyrovnávať s následkami globálneho otepľovania. Väčšina z doteraz poskytnutých prostriedkov bola vo forme pôžičiek, ktoré tlačia zraniteľné krajiny ďalej do dlhov a chudoby.
Na konci summitu sa americký prezident vyjadril k koncu produkcie elektriny z uhlia. Taktiež chce zastaviť financovanie uhlia pre chudobnejšie národy. Hŕstka bohatých krajín ponúkne ročne 2 miliardy dolárov, aby pomohla rozvíjajúcim sa ekonomikám odvrátiť sa od uhlia.
zdroj: https://www.bbc.com/news/science-environment-57462040
2. V amerických a európskych jazerách klesajú hladiny kyslíka. Tento jav ohrozuje celý ekosystém.
Začiatkom júna v magazíne Nature bola uverejnená vedecká štúdia, ktorá potvrdzuje zníženie kyslíka v Spojených štátoch amerických a v Európe. So zvyšovaním teploty vody sa kyslík stáva menej rozpustným v dôsledku kinetickej energie molekúl vody. V jazerách vznikajú hypoxické podmienky (nedostatok kyslíka v organizme), ktoré môžu navyše spôsobiť únik metánu (skleníkového plynu) zo sedimentu na dne vodných útvarov.
Potvrdzujúce vzorky zozbierali z takmer 400 jazier. Autori uvádzajú, že s vyššou priemernou teplotou budú vznikať väčšie „mŕtve zóny“, oblastí s nízkym obsahom kyslíka v jazerách a oceánoch, ktoré nepodporujú výskyt vodného života. Tento rok v Mexickom zálive predpokladajú výskyt mŕtvej zóny väčšej ako rozloha Cypru.
Pre podrobnú analýzu porovnávali vedci hodnoty z predchádzajúcich štúdií. Zistili, že úroveň kyslíka na povrchu jazier v priebehu rokov priemerne klesla o 5,5 percenta, zatiaľ čo v hlbších vodách až o 18,6 percenta. Je to deväťkrát viac ako v štúdii z roku 2017.
3. Sú ryby udržateľnejší druh živočíšnej potravy alebo ide len o ďalší mýtus?
V rebríčkoch v ktorých pripisujeme uhlíkovú stopu každej potravine sa ryby držia na jeho chvoste. Ryby z voľnej vody si síce nežiadajú výbeh, pasenie a chliev, ale nemalé emisie sa s ich “zberom” rozhodne spájajú.
Začneme od samého dna. Na dne oceánov je uskladnený uhlík, ktorý pri boji s globálnym otepľovaním musí zostať nedotknutý. Ak tadial preženieme vlečnú sieť, uhlíkaté sedimenti znova zmobilizujeme. Ťahanými sieťami sa ročne mobilizuje okolo 1,04-2,08 gigaton uhlíka. Zhruba rovnako alebo raz toľko, koľko ročne do atmosféry prenesie letecká doprava. Ak započítáme aj emisie z spotrebovaného lodného paliva. Tie totiž od roku 1998 narástli o 28% na 179 miliónov ton CO2. Teda zhruba na 4% zo štvrtiny všetkých emisií súvisiacich s produkciou potravín.
4. Ako bude vyzerať uhlíkové clo? Spoplatní sa dovoz ocele, cementu aj elektriny.
Súčasťou klimatického a energetického balíka právnych predpisov „fir for 55“ je aj návrh mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie tzv. o uhlíkovom cle. Má to byť prospešné hlavne pre domáci trh, ktorý v porovnaní s konkurenciou z zahraničia si musí platiť uhlíkové povolenky. Podľa dokumentu sa uhlíková hraničná tarifa nebude vzťahovať na krajiny v rámci colnej únie – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Nebude sa vzťahovať na zámorské územia Únie. Najchudobnejšie krajiny však môžu dostať výnimku
Podľa uniknutého návrhu, ktorý najdete na portáli euractiv, sa bude clo dotýkať hlavne dovozu ocele, železa, cementu, hnojív, hliníka a elektriny. Emisie sa budú počítať z priamych emisií, ktoré výrobca vie ovplyvniť a nepriamych ako sú napríklad tie, ktoré pochádzajú z spotrebovanej elektriny na výrobu.
Uhlíkovým clom chcú taktiež zamedziť tzv. únik uhlíka, ktorý nastáva ked sa spoločnosti presúvajú mimo EÚ aby ušetrili na emisných poplatkoch. Z uniknutých dokumentov ešte vieme že sa zriadi špeciálny orgán pre mechanizmus a úpravy uhlíkových hraníc. Začne sa uplatnovať od roku 2023 a naplno by mal fungovať od 2026.
5. Bude sa stavať nová spaľovňa v Šali? Občania nečakajú, petíciu na zastavenie projektu podpísal aj europoslanec Martin Hojsík.
Projekt novej spaľovne pri Šali od spoločnosti ewia a.s. je v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie. Stanovisko ministerstva životného prostredia by sme sa mali dozvedieť na jeseň. Miestny občania avšak nečakajú a vytvorili petíciu na zrušenie projektu. Svoj postoj zdôvodňujú toxickými látkami, ktoré bude spaľovňa podľa ich názoru vypúšťať do ovzdušia, vysokou kapacitou, dopravným zaťažením aj spomalením rastu miery recyklácie. Medzi podpísanými by sme našli aj meno europoslanca Martina Hojsíka. Samospráva podľa jej doterajšieho správania v komunikácii spaľovne vyzerá byť k naklonená k výstavbe.
Pozornosť na seba upriamuje aj nepotrebná kapacita spaľovne. Mesto Šaľa totiž v roku 2017 poslalo na skládku len 7 838 ton což je v nepomere s stotisícovou kapacitou centra. Aktivisti sa obávajú dovozu odpadu pre naplnenie spaľovne.
Na Slovensku máme dve spaľovne – v Bratislave a Košiciach. V roku 2019 sa nám podarilo zhodnotiť 9,2 percenta z celkového množstva komunálneho odpadu. Šala nie je ani prvá ani posledná. Nové spaľovne plánujú aj pri Prešove či v Trnave, kde sa spoločnosť stretla s podobnou reakciou od miestnych obyvateľov.
6. Nezákonné vypúšťanie odpadových vôd v anglických riekach je 10-krát vyššie ako naznačujú oficiálne údaje
Vodárenske spoločnosti v Anglicku nelegálne vypúštajú odpadové vody do okolitých riek. Slabá regulácia, nedostatočné hlásenie potenciálnych nezákonných únikov zo strany vodárenských spoločností a chýbajúca zodpovednosť spoločností znamenala nekontrolované ukladanie nespracovaných odpadových vôd, ktoré má za následok nespočet ekologických škôd.
V roku 2010 sa zmenila legislatíva, ktorá umožňuje spoločnostiam vypúšťať nespracované odpadové vody do riek po silných dažďoch, aby sa uvoľnil tlak v systéme. Prof Peter Hammond vo svojej analýze zistil, značné zneužitie zo strany vodární. Analýza z 83 čistiarní odpadových vôd naznačuje, že v rovnakom období došlo k najmenej 2 197 možným únikom.
zdroj: https://www.theguardian.com/environment/2021/jun/14/sewage-discharge-in-english-rivers-10-times-higher-than-official-data-suggests