Dnešný newsfilter venujeme Konferencii OSN o klimatickej zmene. Zhrnieme si jej priebeh, výsledky a predstavíme vám aj Glasgowskú dohodu.
1. 194 krajín malo na COP26 zastupiteľov, aj napriek tomu chýbali kľúčový hráči.
Krajiny na Konferenciu o zmene klímy vyslali koho mohli. Prezidentov a prezidentky, premiérov a premiérky, ministrov a ministerky životného prostredia, diplomatov a diplomatky…Hlavný predstavitelia krajín ako Rusko, Čína, Turecko a Brazília sa rozhodli nezúčastniť rozhovorov o nových riešeniach klimatickej krízy.
Áno, sme uprostred globálnej pandémie ale ak vám neprekáža ísť po ocenenie do Talianska, prečo sa nezastaviť po ceste aj v Glasgowe? Toto bol prípad brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorého negatívny dopad na životné prostredie a klímu nie je zrovna najnižší. Vladimir Putin svoju neprítomnosť ospravedlňuje, tým že Rusko je v popredí v znižovaní emisií z fosílnych palív. Na summite G20 uviedol, že 86% ruskej spotreby energie pochádza z jadra, obnoviteľných zdrojov a zemného plynu. Aj keď zemný plyn uvoľňuje o polovicu menej oxidu uhličitého ako uhlie, jeho hodnota nie je nulová a môže dôjsť k únikom metánu. Asi si hovoríte prečo neposlali niekoho namiesto seba? Pri zásadných diskusiách a tvorbách dokumentov majú rozhodujúce slovo lídri štátu. Preto je dôležité aby všetci prijali zodpovednosť za svoje činy a spoločne sa snažili o nápravu systému, ktorý klimatickú krízu vytvoril.
Zdroj: https://www.nytimes.com/2021/11/01/world/europe/cop26-global-leaders-attending.html
2. Ako si na konferencii viedlo Slovensko? Za akým účelom sa jej zúčastnil premiér Eduard Heger?
Podľa nového prieskumu od Európskej investičnej banky (EIB) si 60% Sloveniek a Slovákov myslí, že sa Slovensku nepodarí dodržať ciele Parížskej dohody. Väčšina sa domnieva, že ich klimatická kríza trápi viac ako politikov.
Podľa prieskumu, ktorý si dala vypracovať prezidentka Zuzana Čaputová, dve tretiny respondentov považujú opatrenia politikov na riešenie klimatickej krízy za sklamanie. Vo svojom prejave prezidentka poukázala na doterajšie pokroky a plány Slovenska v znižovaní emisií – celkové emisie Slovenska od roku 1990 poklesli o 46 %, emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu. 80 % elektriny vyrába nízkouhlíkovo a od roku 2023 prestane používať uhlie na výrobu elektrickej energie. Celkovo 43 % prostriedkov z plánu obnovy chce vláda využiť na zelenú dopravu, priemysel a budovy.
Heger bol v Glasgowe orodovať za jadrovú energiu, neuspel. V rámci rozhovorov o zvyšujúcich cenách plynu sa debatovalo aj o zaradení jadra medzi zelený zdroj energie. Lídri sa nevedeli zhodnúť a do záverov summitu sa nedostalo. Heger o jadre rozprával ako stabilnom zdroji energie, avšak “nechce spájať energetickú krízu s klimatickými zmenami, pretože ide skôr o krátkodobý problém”.
3. Lesy sú riešením! Takto rozhodli politici na COP-e, avšak dokážu ich zachrániť?
Prvý týždeň v Glasgowe priniesol globálny prísľub znížiť emisie metánu, viac ako 40 krajín sľubuje postupné vyraďovanie uhlia a 20 súhlasí so zastavením verejného financovania projektov fosílnych palív. Opäť sa spoliehajú, že stromy si to odmakajú za nás. A to novým vyhlásením 133 krajín zastaviť globálne odlesňovanie do roku 2030 a pokúsiť sa obnoviť degradované lesy. Dohoda zahŕňa aj Brazíliu a Indonéziu, ktorých lesy sú zásadne pre klímu a tiež sa zameriava na objasnenie vlastníckych práv domorodých lesov, čo mnohí považujú za pokrok. Avšak dohoda klíme viac uškodí ako pomôže.
V najlepšom prípade, pri zachovaní všetkých zostávajúcich rozvinutých lesov a obnove poškodených (kde je to ešte možné), môžu absorbovať a uložiť 30% emisií oxidu uhličitého z spaľovania fosílnych palív, čo ako samotné riešenie nebude stačiť. Podobné dohovory odvracajú pozornosť od naliehavej potreby okamžite znížiť emisie skleníkových plynov, a spoliehajú sa na prírodu, ktorú budú naďalej ničiť istým tempom. “Do roku 2030…” dává predstaviteľom krajín s kritickým stavom lesov možnosť zdvihnúť si popularitu populistickým ťahom. Podpisom tejto dohody dostali 10 rokov na neobmedzené odlesňovanie. Na aké lesy sa potom politici budú spoliehať?
Zdroj: https://insideclimatenews.org/news/09112021/cop26-forests-climate-change/
4. Domorodé ženy hovorili o tom, ako je ťažobný priemysel prepojený s násilím páchaným na ženách a dievčatách.
„Vražda žien je priamo spojená s ekocídou… treba si uvedomiť, že tento ťažobný priemysel, všetko, čo ovplyvňuje našu klímu a ničí naše územie, je prepojené s násilím páchaným na našich ženách a dievčatách,“ povedala aktivistka Delee Nikal.
V Kanade sú domorodé ženy terčom násilia viac ako ktorákoľvek iná skupina. V USA ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že pôvodné Američanky čelia vraždám častejšie ako je 10-násobok národného priemeru. V 2019 vyšetrovací tým uznal prepojenie prípadov unosu či vraždy s “mužskými kempami”, ktoré vznikli blízkosti zdrojov ťažby, kde bola rozšírila aj prostitúcia. Na zhromaždení pred summitom COP26 domorodé aktivistky z rôznych častí sveta zdieľajú spomienky na protestné akcie kde zažili brutálne násilie z strany polície.
Na konferenciách tohto vzrastu je komplikované zaujať. Chytľavé frázy ako uhlíková neutralita či oteplenie pod 1,5C len ťažko vymeniť za porušovanie ľudských práv na domorodých obyvateľov. Ale ak nenastane zmena stovky ďalších žien príde o život.
5. Glasgowská dohoda. Výsledok takmer dvojtýždňového rokovania.
Glasgowský klimatický pakt si prešiel zdĺhavým rokovaním z ktorého málo kto vyšiel spokojný. Už niekoľko dni dozadu bol zverejnený prvý vzhľad dohody. V oficiálnom znení boli ale mnohé formulácie pozmenené či odstránené úplne. Poďme sa na to spolu pozrieť.
Na poslednú chvíľu bola formulka v otázke fosílnych palív pozmenená z “vyradenia” na “zníženie” čo si vydupala Čína, India, USA a Európska únia. Pýtate sa prečo? USA je najväčší producent fosílnych palív, Čína najväčší odberateľ a India sa spolieha na energiu z uhlia pri rozvíjaní krajiny. Čo sa týka finančnej pomoci, dohoda vyzýva rozvinuté krajiny aby zdvojnásobili ich kolektívne poskytovanie finančných prostriedkov na adaptáciu rozvojovým krajín v porovnaní s úrovňou z roku 2019. Zmierni to nerovnosti v dopadoch klimatickej krízy, ale ani dvojnásobok nebude dostatočný aby pokryl potreby všetkých štátov.
Santiago Nework je technický asistenční program, ktorý má pomôcť krajinám s ich stratou a škodou spôsobenou klimatickou zmenou. Tento program je zatial len názov. Nemá ani zamestnancov či financie. Je pravdepodobné, že bude hlavným bodom programu na COP27. Ďalej Glasgowská dohoda objasňuje a pozmeňuje Parížsku dohodu z 2015, v nej bolo požadované aby krajiny predložili plany s redukciou emisií každých 5 rokov. Po novom ich budu musieť predložiť na budúci rok.