Cirkulárny Hub vám každý týždeň prináša súhrn najdôležitejšieho diania a správ zo sveta ochrany životného prostredia.
Čo sa tento týždeň udialo?
Pozrieme sa na výhru nad ropnou spoločnosťou Shell, environmentálnu katastrofu v blízkosti Srí Lanky a aké sú čísla úspechu Slovenska v recyklácii odpadu.
Tak poďme na to!
1. Dnes začneme s dobrou správou! Shell bude musieť radikálne znížiť svoje emisie, nariadil to holandský súd.
Sedem environmentálnych organizácií v Holandsku ako Greenpeace či Priatelia Zeme podali ešte minulý rok žalobu na holandský súd. Týmto činom reprezentovali 17 tisíc Holanďanov, avšak aktivity spoločnosti Shell nás ovplyvňujú všetkých. Žalobu viedli s tvrdením, že spoločnosť Shell porušuje svoje medzinárodné povinnosti v oblasti zmeny klímy. Ohrozuje životy ľudí tým, že každoročne investuje miliardy dolárov do rozširovania svojej produkcie ropy a zemného plynu. Súd rozhodol, že ropná spoločnosť Royal Dutch Shell musí do roku 2030 znížiť svoje emisie o 45 percent oproti hodnotám v roku 2019.
Na tento súdny spor sa len tak nezabudne. Po prvý raz v histórii bolo prikázané súkromnej firme zmeniť svoju činnosť tak aby bola v súlade s cieľmi Parížskej dohody.
2. Príjmy britských farmárov klesli v tomto roku o 20% kvôli počasiu, pandémie a Brexitu.
Príjmy fariem v minulom roku drasticky poklesli. Na vine je nepriaznivé počasie, pandémia a Brexit. Britskú farmársku ekonomiku následky stáli takmer miliardu libier a mnohí malí farmári majú dnes finančné ťažkosti.
Extrémne počasie si vyžiadalo veľkú daň. Začiatkom roka silný dážď a búrky bránili výsadbe pred jednou z najsuchších zaznamenaných jarí. Úroda pšenice prudko poklesla a utrpeli ďalšie kľúčové plodiny, ako napríklad zemiaky. Celkovo došlo k poklesu hodnoty rastlinnej výroby o 999 mil. libier, aj keď hodnota hospodárskych zvierat za rok stúpla asi o 490 mil. libier.
Farmári už nedostávajú dotácie z spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, britská vláda pripravuje zmluvy pod ktorými budú farmári platení za dodávku do verejného majetku ako výsadba stromov, zlepšenie pôdy, ochrana divej zveri a opatrenia na predchádzanie povodniam.
3. Morský život na Srí Lanke čelí katastrofe ako horiaca loď rozlieva chemikálie na okolitých plážach.
Za najhoršiu environmentálnu katastrofu obyvatelia Srí Lanky považujú požiar, ktorý zachvátil nákladnú loď plnú chemikálií. Rozliate mikroplasty zničili doteraz nedotknuté pláže a zabili morský život. Oheň na lodi MV X-Press Pearl, registrovanej v Singapure, vypukol 20. mája a odvtedy neustále horí. Hasenie požiaru komplikujú monzúnové vetry. Taktiež vysoko horľavý náklad v podobe kyseliny dusičnej, hydroxidu sodného a iných nebezpečných chemikálií. Na lodi bolo aj 28 kontajnerov so surovinami využívaných na výrobu plastových vriec. Vo svojich nádržiach mala viac ako 300 ton paliva.
Únik chemikálií spôsobil nevýslovné škody na pobrežiach. Turistické strediská Negombo a Kalutara s plážami sú nahusto pokryté mikroplastmi a ropnou škvrnou z okolitého oceána. Plastové pelety môžu byť smrteľné pre morský život. Na plážach sa už začali objavovať mŕtve korytnačky, ryby aj vtáky.
4. Príbeh recyklácie plastov na Slovensku je stále kostrbatý. Kedy sa naučíme správne triediť odpad?
Na Slovensku máme dlhodobý problém s odpadmi. Väčšina končí na skládkach alebo ich spálime. Ale čo sa stalo s recykláciou?
Náklady na zber triedeného odpadu, jeho dotrieďovanie, prepravu či poplatky za recykláciu si neplatíme my ale výrobca. Takže vyhodenie odpadu do správneho kontajneru nás naozaj nič nestojí. Dáta z Eurostatu ukazujú, že na Slovensku sme v roku 2019 recyklovali zhruba 38 percent komunálneho odpadu. Avšak podľa príkladu západných susedov vieme, že sa dá recyklovať dvakrát toľko. Plasty sa najťažšie recyklujú. Obaly sú zložené z množstva rôznych druhov plastov s rozličnými vlastnosťami a prípadne aj kompozitných nápojových obalov (tetrapakov) či hliníkových plechoviek a železa.
Za chvíľku však začneme zálohovať PET fľaše a naša výška recyklácie pôjde dole. PET-ky a hliníkové plechovky sú z žltého kontajnera najľahšie recyklovateľné. Preto bude dôležité zlepšiť vybavenie triediacich liniek, ktoré dokážu z odpadu vytriediť čo najviac materiálu.
5. Za menej ako 5 rokov dosiahneme zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňov Celzia. Znamená to, že sme porušili záväzky Parížskej dohody?
Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo štvrtok uviedla, že v súčasnosti existuje asi 40% pravdepodobnosť, že priemerná ročná globálna teplota dočasne dosiahne zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia, ako v predindustriálnej dobe, v nasledujúcich piatich rokov.
Hodnota 1,5 stupňa Celzia bola stanovená Medzivládnym panelom OSN pre zmenu podnebia (IPCC) označená za kľúčový bod zvratu, za ktorým sa dramaticky zvýši riziko extrémneho sucha, požiarov, povodní a nedostatku potravín. Už dnes vidíme následky klimatickej zmeny. Spomeňme si na povodne v Filipínach, požiare v Austrálii a Kalifornii, sucho na Taiwane… Dokedy chceme čakať?
zdroj: https://edition.cnn.com/2021/05/27/world/climate-temperatures-increase-wmo-intl/index.html
6. Požiare v Kalifornii. Minulý rok lámali rekordy, tento rok sú už teraz silnejšie.
Požiare tento rok v Kalifornii spálili zhruba 14 000 akrov, rozšírené suchá po juhozápade im pomáhajú. Iba päť mesiacov do roka spálilo celkovo 2340 požiarov 14 340 akrov, čo predstavuje nárast o 1 284 požiarov a 11 793 akrov za rovnaké obdobie v roku 2020, vyplýva z nových údajov spoločnosti Cal Fire. Hasičom zatiaľ darilo požiare udržiavať v zvládnuteľnej veľkosti. Obavy však prináša leto, kedy zvykne byť sezóna požiarov.
Následky suchej zimy, vyvolávajú strach v očiach obyvateľov. Len minulý rok požiare spustošili viac ako štyri milióny árov v Kalifornii, čo predstavovalo zhruba 4% všetkej pôdy v štáte. Podľa Cal Fire v roku 2020 prišlo o život 33 ľudí a bolo zničených viac 10 000 obydlí.
zdroj: https://edition.cnn.com/2021/05/26/us/california-wildfires-burn-5-times-more/index.html