Cirkulárny Hub vám každý týždeň prináša súhrn najdôležitejšieho diania a správ zo sveta ochrany životného prostredia.
Čo sa tento týždeň udialo?
Pozrieme sa na výhru nemeckých aktivistov nad nedostatočnými klimatickými opatreniami, ťažbu lítia v USA a jej dopad na novoobjavený druh rastliny a ako Spojené kráľovstvo narába s svojim plastovým odpadom.
Tak poďme na to!
1. V USA senát znovu zavádza kontroly metánu z čias Obamovej vlády. Mnohí to považujú za prvý krok na ceste dosiahnutia sľúbených klimatických cieľov.
V snahe splniť sľuby nového prezidenta Bidena, senát odsúhlasil znovu zaviesť nariadenia na kontrolu emisií metánu. Tieto nariadenia nie sú novinka. Obyvatelia USA sa nimi riadili počas Obamovej vlády. Slúžili limity pre úniky metánu najmä z ropných a plynových vrtov. Spoločnosti boli nútené tieto úniky monitorovať, upchávať a zachytiť vypustený metán. Avšak predchádzajúci republikánsky prezident Trump tento zákon zrušil.
K tejto zmene došlo vďaka tzv. zákonu kongresného preskúmania, ktorý dovoľuje zamietnutie nariadení bývalej vlády podaných na poslednú chvíľu s väčšinou hlasov v oboch komorách Kongresu. Toto obdobie má však lehotu a to do konca mája. Odvtedy bude pre demokratov ťažšie odsúhlasiť klimatické opatrenia.
2. Nemeckí mladí aktivisti zvíťazili v žalobe miestnej vlády za nedostatočné klimatické opatrenia a porušenie ľudských práv.
Nemecko zmenilo svoje ciele v oblasti uhlíkovej neutrality. Podarilo sa to vďaka skupine mladých aktivistov, ktorí zažalovali vládu za nedostatočné riešenie klimatickej krízy a porušovanie ľudských práv budúcich generácií. Cieľ regulácie emisií skleníkových plynov do roku 2030 Merkelovej vláda posunula na 65% a uhlíkovú neutralitu odsúhlasili na rok 2045. So zmenami v návrhu klimatického zákona prišla vláda pomerne rýchlo. Dôvodom sú očakávané voľby, v ktorých vedie Strana zelených.
Jedná sa o prelomový rozsudok. Prvýkrát súd rozširuje ľudské práva zakotvené v ústave na budúce generácie. Pozostáva taktiež na uhlíkovom rozpočte, ktorý určuje povolené množstvo vypustených emisií skleníkových plynov na území konkrétneho štátu EÚ. Pri jeho prekročení by bolo Nemecko nútené položiť drastickejšie opatrenia pri boji s klimatickou zmenou.
3. V Amerike hrozí zánik Tiehmovej pohánky kvôli lítiu do batérií elektrických áut.
Menej ako 40 rokov potom, čo ľudia objavili Tiehmovu pohánku, nevadskú rastlinu so žltými kvetmi, ju pri nasledovaní “ekologických” elektrických vozidiel vyhnať k zániku. Tento druh rastliny je stále nový a nepreskúmaný. Celkové výhody nepoznáme, avšak environmentalisti sa zhodli na dvoch veciach: je dôležitý pri zachovaní biodiverzity a zaujímavý kvôli schopnosti prosperovať v chudobnej pôde plnej bóru a lítia.
O lítium v Nevade, kde rastie Tiehmová pohánka vyjadrila záujem austrálska spoločnosť Ioneer, ktorá chce začať ťažbu neskôr tento rok. Pod neúrodnými pôdami leží 146,5 milióna metrických ton lítia a bóru. Spoločnosť verí, že rastlina prežije ak ju vo veľkej časti premiestnia.
Tlak tvoria aj jednotlivé vlády, ktoré prechod na elektrické vozidlá začlenili do svojich klimatických politík. Elektrické vozidlá sú od lítia závislé. Lítium je kritickým minerálom v batériách, ktoré ich poháňajú. Svet bude musieť podľa Medzinárodnej energetickej agentúry vyťažiť 42-krát viac lítia, ako v roku 2020, na splnenie Parížskej dohody.
4. Podľa správy od Greenpeace použité plasty z Británie končia na skládkach v Turecku.
Turecko sa stalo skládkou britského plastového odpadu. Viac ako polovica plastov, o ktorej britská vláda tvrdí, že sa recykluje, sa posiela do zámoria, často do krajín bez potrebnej infraštruktúry. Spojené kráľovstvo vyviezlo v roku 2020 – 688 000 ton vyradených plastových obalov, čo je v priemere 1,8 milióna kilogramov denne.
Do roku 2017 končili plasty v Číne. Po zákaze z ich strany sa odpad presmeroval do Turecka. 30% vývozu končí v tejto krajine, avšak nedochádza k spomínanému recyklovaniu. Plasty končia na skládkach alebo sú spálené, či nechané v horách alebo hodené do morí. Obchodné údaje vlády Spojeného kráľovstva ukazujú, že druhým miestom určenia britského plastového odpadu bola Malajzia, ktorá v roku 2020 prijala 65 000 ton. Za ním nasledovalo Poľsko, ktoré získalo 38 000 ton.
Greenpeace vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby uzákonila zákaz vývozu plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako je Malajzia, a zmiešaného plastového odpadu do krajín OECD, ako je Turecko.
5. Klimatická kríza ničí najstaršie zaznamenané umenie na stenách jaskýň.
Odtlačky prstov na strope indonézskej jaskyne patria medzi najstaršie známe archeológom. Sú staré 39 000 rokov. Zobrazujú odtlačky rúk predchádzajúcich generácií a kresbu zvieraťa. Aj táto jaskyňa je v ohrození zničenia dôsledkami klimatickej zmeny. Vedci zistili, že umenie vyrobené z červených a morušových pigmentov je fyzicky zvetrávané procesom známym ako haloklastika – kedy sa kryštály solí tvoria v dôsledku opakovaných zmien teplôt a vlhkosti.
Domnievajú sa, že tento proces je spôsobený striedaním období sezónnych zrážok a sucha, ktoré sa zrýchľujú v dôsledku globálnej klimatickej krízy a poveternostných podmienok El Niño, vďaka tropickému prostrediu je mimoriadne staré jaskynné umenie obzvlášť zraniteľné.
6. Tip na záver: Our Climate Crisis: Youth in action
Pre našich anglicky zdatných poslucháčov dávame do pozornosti udalosť od Rady mládeže asociácie spojených národov pre klímu a oceány, ktorá bude preberať kľúčové problémy klimatickej krízy. Na online stretnutí si budete môcť vypočuť prednášajúcich odborníkov spolu s ľuďmi, ktorých sa určitá problematika zasahuje. Hovoriť sa bude o jedle a agrikultúre, oceánoch a biodiverzite, environmentálnej spravodlivosti a o alternatívnych metódach boju s klimatickou zmenou. Online akcia bude prebiehať 12.júna od 10:00. Registrovať sa môžete na dole pripojenom linku.