Po dlhej pauze vás vítame pri novom Klimanewsfiltri!
V krátkych reportoch vám budeme pravidelne prinášať stručný prehľad správ z Slovenska aj z celého sveta. Budete si môcť vypočuť aktuálne správy týkajúce sa klímy, ochrany životného prostredia, cirkulárnej ekonomiky, odpadového hospodárstva a mnohých ďalších.
Čo sa za posledné mesiace udialo?
Povieme si o nebezpečenstvách, ktoré môže aktivizmus priniesť, rekordoch, ktoré padli toto leto ale aj o novej reforme národných parkov.
1. Aby sme začali dobrou správou, spomenieme si na prvý Mestský akčný kemp, ktorý sa uskutočnil začiatkom septembra v Bratislave.
Aktivisti a aktivistky z klimatického kolektívu Bod obratu a študentského kolektívu Z lavíc do ulíc zorganizovali prvý akčný kemp na Slovensku. Účastníci dostali príležitosť organizovať sa, vypočuť si prednášky, diskutovať medzi sebou a zapojiť sa do protestného pochodu proti výstavbe plynového LNG terminálu na Dunaji. Počas pochodu sa skupinka s viac ako 70 ľuďmi odpojila a presunula na miesto plánovanej výstavby LNG terminálu v bratislavskom prístave. Pre agresívnych pracovníkov SBS spoločnosti Slovnaft a bezpečnosti protestujúcich bola ukončená po 10 hodinách.
2. Postaviť sa znečisťovateľom prírody, môže niekoho stáť aj cenu života. Čísla zavraždených ochrancov a ochrankýň životného prostredia za rok 2020 napísali nový smutný rekord.
Niekto by si povedal, že ochrana niečoho čo je vašim ľudským právom nemôže byť smrteľné. Opak je však pravdou. Za rok 2020 bolo zavraždených 227 ľudí pri pokuse o ochranu lesov, riek a ďalších ekosystémov, od ktorých záviselo ich živobytie. Z toho sa iba jeden prípad nestal v krajinách globálneho juhu. S násilím sa najviac stretávajú skupiny pôvodného obyvateľstva. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch bola Južná a Stredná Amerika najsmrteľnejšou oblasťou pre tých, ktorí sa pokúšajú odolávať ťažbe, odlesňovaniu a poľnohospodárskemu obchodu. K najväčšiemu počtu vrážd došlo v Kolumbii, kvôli rozšíreniu územia určeného pre ťažbu a rastu napätia pre nedostatok zdrojov. Medzi ďalšie krajiny s vyššími číslami patria Mexiko, Filipíny, Brazília a Nikaragua.
Hrôzostrašnejší je fakt, že čísla uvedené v správe od Global Witness sú v skutočnosti vyššie, pretože výpočet závisí od transparentnosti, slobody tlače a občianskych práv, ktoré sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia.
zdroj: https://www.globalwitness.org/en/campaigns/environmental‑activists/last‑line‑defence/
3. Ako ste si užili leto? Ak sa vám zdalo nesmierne horúce, tak máme to potvrdené od vedcov a vedkýň z služby pre zmenu podnebia Copernicus ako najhorúcejšie leto Európy.
Veríme, že nie sme jediní, ktorí sa na leto 2021 nesmierne tešili. Malo to byť vykúpenie po extrémne náročnom roku pandémie. Aj keď sme dostali úlavu z strany čísel nakazených, zmeny počasia nás za tú dobu zamestnávali. Severnú časť pologule a Európu sužovali extrémne poveternostné udalosti, vrátane rekordných zrážok, ktoré v Nemecku a Belgicku spôsobili smrteľné záplavy, a horúčav, ktoré prispeli k požiarom na juhu regiónu.
Priemerná teplota od začiatku júna do konca augusta bola síce len o 0,1 stupňa Celzia teplejšia ako predchádzajúce najhorúcejšie letá v rokoch 2010 a 2018. Ale bol to celý jeden stupeň Celzia nad priemerom obdobia 1991‑2020, čo odzrkadľuje dlhodobejší problém globálneho otepľovania spôsobeného ľuďmi. Na Sicílii zaznamenali rekordnú teplotu 48,8° C. Horúčavy súviseli s tlakovou výšou, ktorá zasiahla aj Španielsko, a nasledovali extrémne horúčavy v Grécku a Turecku, ktoré vyeskalovali do ničivých požiarov.
zdroj: https://edition.cnn.com/2021/09/07/europe/europe‑hottest‑summer‑climate‑intl/index.html
4. Nová štúdia hovorí, že muži majú väčšiu uhlíkovú stopu ako ženy. Môže za to ich záľuba v autách a mäse.
Nová švédska štúdia od výskumnej spoločnosti Ecoloop sa zamerala na rozdielnosť pohlaví pri tvorbe skleníkových plynov. Porovnávala slobodných mužov a ženy žijúcich vo Švédsku a skúmala ich spotrebu a výdavky na potraviny, domáce potreby, nábytok, dovolenky a pohonné hmoty. Zistilo sa, že muži sú v priemere zodpovední za 16% viac skleníkových plynov ako ženy. Odlišovali sa v konzume. Ženy majú tendenciu míňať peniaze na zdravotnú starostlivosť, nábytok a oblečenie, ktoré nie sú emisné náročné, zatiaľ čo muži míňajú 70% svojich príjmov na „položky náročné na skleníkové plyny“ ako napríklad palivo alebo dovolenky, na ktoré zvyknú cestovať výhradne autom.
Aj napriek dôkazom štúdie, by sme radi poznamenali, že individuálnymi zmenami, ktoré podporujeme v takom rozsahu ako vám je umožnené, vieme znížiť iba náš dopad na životné prostredie ale jedine ak pojdu ruka v ruke s systémovou zmenou vieme zvrátiť klimatickú zmenu.
zdroj: https://edition.cnn.com/2021/07/21/europe/climate‑carbon‑gender‑differences‑study‑scn‑intl‑scli/index.html?utm_medium=social&utm_source=igbioCNNclimate&utm_content=2021‑07‑21T20%3A44%3A4
5. Rokovanie o reforme národných parkov bolo odložená až na október.
O čom je reforma národných parkov a prečo ju potrebujeme? Hlavným cieľom reformy národných parkov bude ich presun z ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia. Naďalej chcú národné parky transformovať do novej podoby ktorá bude podporovať k prírode ohľaduplný turizmus a znemožní ich ničenie lesov. Počíta sa s znížením odlesňovania o 20 až 30%. Vytvoril sa nám tu ale jeden nešvár v podobe strany LSNS. Táto strana zavádza ľudí a šíri dezinformácie o novej reforme. Tak poďme si ujasniť dve veci. Lesníci a ostatní zamestnanci v správach národných parkov neprídu o prácu. Práve naopak budú sa vytvárať nové pracovné miesta. Po druhé neprídete o svoje pozemky. Novela sa týka iba 18% súčasnej rozlohy lesov SR a súkromné pozemky do nej nespadajú.
zdroj: minzp.sk
6. Duševné zdravie a klimatická kríza.
Ako ste si mohli všimnúť newsfilter sme už dlho nevydali. Pravdupovediac, pri nekonečnom počte negatívnych správ, ktoré sa hrnú z každej strany, nás to pohltilo. Únava, úzkosť, strach, bezmocnosť… pre mnohých z nás/vás je toto každodenný boj. Už len vstať z postele vie byť projekt na celé dopoludnie. Ak zažívate tieto pocity a zdá sa vám, že je toho už priveľa, nehanbite sa požiadať o pomoc. Hovorte o svojich pocitoch s rodinou, s kamarátmi alebo s odborníkmi. Takých nájdete aj na stránke ipcko.sk, im sa môžete zdeliť formou aká vám najviac vyhovuje. A nezabúdajte… je v poriadku nebyť v poriadku.