Klimatická spravodlivosť z pohľadu mladých.

Klimatická kríza je aktuálne veľmi skloňovaným pojmom. Rozumieme mu dostatočne? Počuli ste už o klimatickej spravodlivosti?

Veľmi rada by som teraz vysypala nejakú pozitívnu, optimistickú motivačnú reč, ale pravda je taká, že ma motivuje z najväčšej časti hnev. Vedci nám roky hovoria, že ak chceme zabrániť katastrofe, musíme sa zobudiť. A väčšina ľudí, ktorí majú moc s tým niečo robiť, majú stále tendencie a vyjednávať kompromisy ohľadom odporúčaných klimatických cieľov, prípadne odkladať riešenie klimatickej krízy na neskôr. Nechápem a nikdy nepochopím, kde berú tú drzosť. Toľko ľudí má z klimatickej krízy strach. Toľko ľudí, vrátane mňa trpí klimatickou úzkosťou. Niekoľkokrát denne ma chytá panika, veď naozaj už včera bolo neskoro. A politici, ktorí na seba dobrovoľne vzali zodpovednosť, keď sa uchádzali o naše hlasy vo voľbách, sa správajú ako keby sme mali kopec času a klimatická kríza bol nejaká “téma na neskôr”, keď nám dojdú vážnejšie problémy. Máme toho ako mladí ľudia dosť.

Prečo hovoríme o klimatickej kríze? Nie je to len alarmizmus prípadne bežný cyklus planéty?

Veľa ľudí argumentuje tým, že planéta sa odjakživa otepľuje a ochladzuje, že je to normálne. Pritom stačí naozaj len chvíľka googlenia (ale samozrejme zo spoľahlivých zdrojov!) nato, aby človek zistil, že aktuálne oteplenie nie je ani normálne, ani prirodzené, ani bežné pre cyklus planéty. Je veľmi zjavne spôsobené ľudskou činnosťou a v porovnaní s bežným cyklom planéty prebieha extrémne rýchlo. A je to problém, pretože nám tu hrozia naozaj apokalyptické scenáre. Jedna katastrofa za druhou a navzájom sa budú zhoršovať, naozaj to bude reťazová reakcia. Roztápanie ľadovcov, stúpajúca hladina oceánov, stále častejšie lesné požiare, klimatickí utečenci, nedostatok jedla a vody, nedýchateľný vzduch, nárast extrémizmu a totalitných režimov. A nie je to žiadna rozprávka o budúcnosti, mojej generácii reálne hrozí, že sa takýchto scenárov dočkáme.

Môžeme zmenu klímy vidieť a zažiť na vlastné oči na Slovensku?

Treba povedať, že my na Slovensku sa máme v porovnaní s mnohými inými krajinami ešte celkom dobre, v tomto sme veľmi privilegovaní. Možno aj preto tu majú ľudia pocit, že klimatická kríza je niekde “ďaleko”. Ale samozrejme, že to tak nie je. Na Slovensku budeme napríklad trpieť horúčavami, ktoré závažne ovplyvnia zdravie ľudí. Budeme tu mať stále väčšie suchá. Veď sme to v dosť veľkej miere videli aj tento rok. Budeme mať dlhé obdobia bez zrážok a keď príde dážď, tak to bude ničivá búrka, ktorá prinesie povodne. Klimatická kríza sa deje a bude sa diať všade naokolo.

Týkajú sa nás udalosti vo svete?

Posledným výrazným príkladom zo sveta sú asi kalifornské požiare. Keď má niekde obloha doslova “nesprávnu farbu”, tak je podľa mňa jasné, že sme niečo spravili veľmi zle. A áno, požiare v Kalifornii sa týkajú aj nás. Žijeme na jednej spoločnej planéte a všetok ten dym a oxid uhličitý je v našej spoločnej atmosfére. Plus množstvo socioekonomických dopadov, ktoré tieto požiare majú.

foto: Karolína archív

Aké má klimatická kríza socioekonomické dopady?

Nerovnosti medzi nami už sú a v časoch krízy majú prirodzenú tendenciu sa prehlbovať. Okrem toho je preukázané, že marginalizované skupiny doplatia na klimatickú krízu najviac. Musíme si naše privilégiá uvedomiť a priznať. Keď horí les, domorodému obyvateľovi zhorí dom a tebe nie, máš privilégium. Keď musia ženy v odľahlých vidieckych oblastiach sveta cestovať dlhé vzdialenosti za zdrojmi vody a potravy (pretože táto úloha tam väčšinou spadá práve na ženy) a ty nemusíš, máš privilégium. Keď vozíčkar potrebuje asistenciu pri evakuácii pred prírodnou katastrofou a ty nie, máš privilégium. Dalo by sa pokračovať do nekonečna.

Ako by si vysvetlila klimatickú spravodlivosť respektívne nespravodlivosť?

 V prvom rade to, že ľudia, ktorí sa ku klimatickej kríze pričinili najmenej, ňou budú najviac zasiahnutí. Hŕstka ľudí sveta profituje z vykorisťovania obmedzených prírodných zdrojov našej planéty, zlepšuje si vďaka tomu sociálne postavanie a najohrozenejšie komunity za to zaplatia daň. Príklady som už spomenula. Ja ale za určitú klimatickú nespravodlivosť považujem aj to, ako sa politici zbavujú zodpovednosti. Existujú totiž funkcie, z ktorých sa dá klimatická kríza riešiť efektívne a systémovo. Funkcie, ktoré keď niekto obsadí, nadobúda zodpovednosť sa tým riešeniam aktívne venovať. Vytáča ma, keď sa niekto o takúto funkciu uchádza a potom túto zodpovednosť nenapĺňa. Keď sme v stredu blokovali ministerstvo, niektorí zamestnanci boli chápaví a dokonca nás podporovali. Niektorí sa nás však začali pýtať, čo robíme pre boj s klimatickou krízou my, čo by sme robili my na ich mieste, prípadne nás posielali sadiť stromy. V prvom rade – keby som rovno celý život strávila sadením stromov, klimatickú krízu nezastavím. Ale hlavný problém, ktorý mám s týmto prístupom, je ten, že zastaviť klimatickú krízu a vymýšľať opatrenia nie je úlohou mňa ako 19 ročnej študentky. Ja nie som zamestnanec ministerstva. Oni to majú sami od seba proaktívne riešiť tak, aby sa bežný človek o to ani nemusel zaujímať. A nie nás “radových” občanov a občianky psychicky vydierať, či robíme dosť individuálnych zmien. Nie je to z ich strany fér.

Ako vnímaš situáciu na Slovensku?

Tým, že sú na Slovensku dopady klimatickej krízy zatiaľ v porovnaní so svetom menej viditeľné, tak aj klimatické nespravodlivosti si tu zatiaľ všímame menej. To ale neznamená, že sa nedejú. Napríklad to, že sociálne slabší ľudia budú disproporčne viac zasiahnutí klimatickou krízou, platí všade. Aj na Slovensku. A tak ako všade vo svete, aj u nás sú práve marginalizované skupiny ako rómovia, lgbt+ komunita, ľudia so zdravotným postihnutím, či ženy náchylnejšie žiť v sociálne horšej situácii.

Slovensko je členom Európskej únie, sme v procese prijímania Klimatického zákona…

Hovorí sa, že EÚ je v tejto téme lídrom a určite s tým súhlasím a som rada za všetko, čo v tejto téme riešia. Keď si ale vezmeme, že vedci hovoria, že potrebujeme MINIMÁLNE 65% zníženie emisií do roku 2030 a európsky výbor pre životné prostredie odhlasoval len 60 %, tak vidíme, že to stále nie je dostatočné. Čo sa týka Slovenska, fakt mám pocit, že to tu väčšina politikov berie ako tému na neskôr, keď sa budeme nudiť. Ale dokým sa to nezmení, majú na krku nás ako klimahnutie. A vo svete – nevyznám sa v každej krajine. Ale jedna z krajín, ktoré majú najväčší vplyv aj zodpovednosť za klimatickú krízu je USA a tam majú (zatiaľ) prezidenta popierača klimatickej krízy.

Prečo ak je to taká dôležitá otázka, tak sa stále “nič nedeje”?

To keby som vedela. Je mi jasné, že boj s klimatickou krízou nie je ani pre kompetentných politikov jednoduchá úloha a pravdepodobne aj preto sa do toho zrovna nehrnú. Navyše to ani nie je ako bežná prokrastinácia. Tu keď sa tomu budú dostatočne dlho vyhýbať, tak tá úloha časom padne na ďalšiu generáciu, úplne sa tomu vyhnú. A druhá vec je, že sa z vykorisťovanie prírodných zdrojov profituje. A celkovo sa niektorí jedinci snažia horko ťažko brániť ekonomický rast za každú cenu. Pritom ak nezačneme konať rýchlo a ambiciózne, tak aj ekonomiku to bude stáť stále viac.

Ako hovoriť o tejto téme čo najzrozumiteľnejšie? 

Chce to fakt obrovskú dávku empatie. Snažiť sa pochopiť ich vnímanie a ísť na to veľmi postupne, fakt za faktom, ale hlavne ľudsky a v dobrom. Myslím, že omnoho dôležitejšie, ako vysvetliť im to dopodrobna, je prebudiť v nich ochotu počúvať. A to je vlastne, aspoň z mojej skúsenosti, aj najťažšia časť celej tej diskusie. Rodičia nechcú od svojich detí počuť, že niečo nerobia dobre a často majú problém vôbec prijať fakt, že sa aj od detí, napriek tomu, že sú od nich mladšie, vedia niečo naučiť. Ale na konci dňa pre nás chcú dobre, takže to s nimi určite netreba vzdávať.

Čo môže spraviť každý 1 z nás? ako vieme prispieť k zlepšeniu situácie/k zmene?

Vyvíjať tlak na politikov!!

Najefektívnejšie riešenie je systémové riešenie, zhora. A je to aj jediné riešenie, ktoré nám v tomto bode pomôže. Individuálne zmeny sú fajn. Do istej miery nimi docieliš, že nebudeš súčasťou problému. Ale to neznamená, že si súčasťou riešenia. A momentálne potrebujeme, aby bol súčasťou riešenia naozaj každý.

foto by: Jozef  Forró

Vďaka !