Podľa výsledkov prieskumu organizácie PISA (https://www.oecd.org/pisa/) si každý druhý tínedžer o sebe myslí, že nedokáže vymyslieť riešenie na zložitú situáciu. Rovnako, ako sa nedokáže prispôsobiť práci pod tlakom či novým situáciám.
Predmetom skúmania bolo zistiť, ako dobre poznajú slovenský tínedžeri odlišné kultúry, ako vedia vychádzať s ľuďmi s iným názorom, a zisťovali, či kriticky uvažujú nad veľkými svetovými témami ako klimatická či migračná kríza. Mladí Slováci obstáli v celku dobre, ľahko pod priemerom krajín OECD. V otázke akcieschopnosti sa však umiestnili na poslednom mieste spomedzi všetkých 63 krajín.
Vplyv emisii na zmenu klímy
Na otázku, či by vedeli vysvetliť ako vplývajú emisie CO na zmenu klímy alebo ako hospodárska kríza ovplyvňuje globálnu ekonomiku, odpovedal každý druhý mladý Slovák „nedokázal by som to“. Väčšina však tvrdí, že rozumejú témam ako rovnosť žien a mužov či globálne otepľovanie.
Žiaci zo Slovenska prejavili najnižšie sebavedomie spomedzi všetkých 27 krajín OECD vo vysvetľovaní týchto globálnych problémov. Neveria si, že by o tom dokázali pripraviť projekt, vysvetliť hlavné problémy a diskutovať o nich.
Graf: Som informovaný/-á o nasledujúcich témach – vlastný odhad žiakov (v %)
Graf: Ako by som zvládol nasledovné úlohy – vlastný odhad žiakov (v %)
„Z grafu vyplýva nielen to, že medzi vybranými piatimi krajinami žiaci zo Slovenska zaostávajú, ale graf významne vypovedá buď o ich nízkej sebadôvere (že by úlohu napokon predsa len zvládli lepšie, ako si myslia), alebo o ich vzhľadom na mladosť neuveriteľnej sebakritike,“ hodnotia analytici z Človeka v ohrození.
Pri otázkach spojených so sebaistotou sa naši tínedžeri umiestnili na najnižších priečkach. Každý druhý stredoškolák pochybuje o svojich schopnostiach adaptovať sa v nových a stresových situáciách. Viac ako polovica si nemyslí, že by dokázala vymyslieť riešenie zložitej situácie.
Najviac stredoškolákov si neverí v tom, že sa dokáže prispôsobiť novej kultúre, alebo hovoria, že by nevedeli prekonať ťažkosti, keď sa stretnú s človekom s inou kultúrou.
V škole sa nerozprávame o dianí vo svete
PISA pritom považuje učebné osnovy na Slovensku formálne za dostatočné; organizácia prepočítala, že podľa našich učebných osnov sa až 96 percent žiakov v škole venuje kritickému mysleniu. V tomto rebríčku sa Slovensko umiestnilo vysoko nad priemerom OECD.
Analytici tvrdia, že hoci môžu byť osnovy zostavené dobre, problém môže byť v nesprávne zvolených postupoch vyučujúcich alebo metódach výučby. Približne polovica žiakov hovorí, že ich v škole nepovzbudzujú, aby rozprávali o dianí vo svete. Dvaja z troch žiakov však tvrdia, že sa v škole učia, ako riešiť konflikty medzi spolužiakmi.
Graf: Pohľad žiakov na to, ako sa v školách venujú jednotlivým témam (v %)
Tínedžeri a extrémizmus
Na meraní PISA sa v roku 2018 zúčastnilo takmer šesťtisíc stredoškolákov zo slovenských škôl (vo veku 15 rokov). Témou boli globálne kompetencie, ako žiaci chápu medzi kultúrne a globálne otázky.
„Ide o veľmi dôležitú schopnosť porozumieť svetu, v ktorom žijeme, vedieť, ako ho kriticky spoznávať, uvedomiť si našu rolu a ideálne aj prispieť k tomu, aby sa v tomto svete žilo čoraz lepšie,“ vysvetľujú analytici. Ďalej dodávajú, že globálne vzdelávanie učí mladých žiť s ohľadom na budúce generácie.
Graf: Globálne kompetencie – umiestnenie krajín, PISA 2018
Znalosť tém ako sú pandémia, príčiny chudoby vo svete či migrácia, je u Slovákov v porovnaní s rovesníkmi z okolitých krajín tesne pod priemerom (výskumu sa nezúčastnilo susedné Česko).
„Slovensko patrí k 45 krajinám zo 65, ktoré sa zúčastnili na výskume, v ktorých dievčatá preukázali signifikantne vyššie povedomie o globálnych témach ako chlapci,“ dodávajú analytici.
Podľa prieskumu, ktorý organizovalo konzorcium slovenských neziskoviek a univerzity (Človek v ohrození, PDCS, CEEV Živica, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela), sa v škole len málo detí stretne s témou radikalizácie či extrémizmu mladých ľudí. Kým s témou ľudských práv či odlesňovania sa stretli dve tretiny detí, extrémizmus v škole preberal len každý druhý žiak.
Zo všetkých tém sa extrémizmus dotýka deviatakov najmenej, ukazuje prieskum; dvaja z troch žiakov odpovedali, že táto téma sa netýka ich ani ich okolia. Spomedzi globálnych tém ich najviac zasahuje klimatická kríza či klčovanie lesov.
Graf slovenských organizácií: Čo si myslíš: týkajú sa nejako teba, tvojich spolužiakov, susedov
ľudí v okrese, v ktorom bývaš, nasledujúce globálne témy? Pohľad žiakov (v %)
Cíti sa slovenský stredoškolák byť globálnym občanom?
Približne 45% stredoškolákov sa tak cíti. Číslo bolo ale oveľa vyššie po položení otázky, či by stredoškoláci chceli žiť v zahraničí. Kladne odpovedali takmer dve tretiny tínedžerov. „Zdá sa, že migrácia mladých ľudí zo Slovenska do zahraničia je základné nastavenie a v hlavách 15-ročných žiakov sa deje aj bez zvnútorneného uvedomenia si globálneho občianstva.“
Veria slovenskí tínedžeri, že môžu aj oni zmeniť svet?
Nie. Neveria si, že môžu prispieť k riešeniu svetových problémov. Umiestnili sa tak pod priemerom svojich rovesníkov v OECD. Každý druhý stredoškolák tvrdí, že s problémami sveta nemôže nič urobiť. Rovnako viac ako polovica tínedžerov neverí, že jeho správanie môže mať vplyv na ľudí v iných krajinách. O niečo viac, 58 percent žiakov, však cíti zodpovednosť za zlé podmienky, v ktorých žijú ľudia z niektorých krajín.
Sociologička Lýdia Marošiová tvrdí, že sa v školách nerozvíja spoločenská angažovanosť a žiaci nemajú skúsenosť, ako založiť či zapojiť sa do žiackych občianskych iniciatív v prospech čohokoľvek, na čom im záleží.
Graf: Východiská pre akcieschopnosť pri riešení globálnych tém – postoj žiakov (v %)
Najhoršie spomedzi 63 krajín sú na tom v akcieschopnosti. Sú ochotní robiť aspoň jednoduché aktivity – sledovať svetové dianie na sociálnych sieťach či šetriť elektrinou. Skoro polovica žiakov je ochotná z environmentálnych a etických dôvodov nakupovať drahšie výrobky. No asi iba štvrtina stredoškolákov je ochotná aktívnejšie sa zapojiť do veľkých tém, napríklad podpisovať petície alebo bojkotovať výrobky či firmy z etických dôvodov.
Graf: Záujem žiakov o zapojenie sa do riešenia globálnych otázok – pohľad žiakov (v %)
Najväčší záujem prejavili deviataci zapojiť sa do cyklojázd za budovanie cyklociest. Každý druhý deviatak by sa zároveň zasadil za to, aby sa v jeho obci vybudoval skatepark alebo alternatívne kultúrne centrum. Iba tretina deviatakov by išla na pochod, ktorý by bol reakciou na zhromaždenie extrémistov v ich obci. No a iba štvrtina detí by nenakupovala čučoriedky v zime – teda nakupovala by iba zeleninu či ovocie zo Slovenska.