Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá.

Už celé roky sa štáty bavia o tom, že znižovanie emisií je drahé.

Otáľaním sa samotné znižovanie neustále predražuje a my sa následne točíme v kruhu.

Nech pandú akokoľvek astronomické sumy – stále sa to oplatí – dôsledky klimatickej krízy sú astronomické a ohrozujú zdravie a životy obyvateľov.

Argument, že najviac by mala na boj s klimatickou krízou prispievať Čína, opomína fakt, že historicky sú najväčšími znečisťovateľmi USA a EÚ.

Ak sa premiér pýta, kto znižovanie emisií zaplatí – odpovede, hoci nie úplné, má pritom vláda k dispozícii. S písaním stratégií nám pomáhali experti Svetovej banky a bola prijatá v marci tohto roku.

Ako píše denník e:

Uhlíková neutralita je drahá – PRÍLEŽITOSŤ.

Uhlíková neutralita je jedným z najdrahších projektov v histórii Slovenska, zrejme oveľa drahším ako dôchodková reforma. Pellegriniho vláda ešte v marci schválila stratégiu uhlíkovej neutrality –  náklady na ňu do roku 2030 majú predstavovať 8 miliárd eur a v rokoch 2031 – 2050 budú takmer 200 miliárd eur.

Tieto astronomické sumy nie sú konečné, ešte nerátali s úplnou uhlíkovou neutralitou v roku 2050 ani s vyššími cieľmi do roku 2030, o ktorých majú štáty EÚ rozhodnúť v decembri.

A hnutie OĽaNO premiéra Matoviča vo svojom volebnom programe sľubovalo ešte rozhodnejší postup – uhlíkovú neutralitu už v roku 2040. Otázku, kto to zaplatí, rieši až pol roka po voľbách.

V štátnom rozpočte neexistuje niečo ako kapitola uhlíkovej neutrality. Zelená dohoda, ktorú pripravila Európska komisia, počíta s tým, že do zelených projektov treba presmerovať rozhodujúcu časť investícií a boj za záchranu klímy premeniť na príležitosť na kvalitatívnu obnovu ekonomiky.

Kde všade treba hľadať zdroje:

  • Uhlíkovú stopu môžu účinne znižovať ekonomické nástroje – uhlíkové dane a poplatky (na Slovensku sa zatiaľ hovorí len o vyšších registračných poplatkoch za málo ekologické autá) alebo vyššie ceny za tovar s vysokou uhlíkovou stopou, za obaly a odpad.
  • Ušetriť sa dá na dotáciách pre znečisťovateľov a namiesto nich podporovať technologické inovácie. Peniaze za emisné povolenky by sa mali investovať do zelených projektov.
  • Únia má možnosť brániť sa pred znečisťovateľmi zvonka uhlíkovým clom.

Oplatí sa to? Otázku možno treba stavať inak – či ľudstvo má lepšiu možnosť. 

Náklady, ktoré so sebou prinesie klimatická kríza, totiž budú pravdepodobne oveľa vyššie a následky postihnú každého človeka na tejto planéte.

zdroj: @dennikn

viac si prečítate aj na:

https://e.dennikn.sk/2097892/kto-zaplati-uhlikovu-neutralitu-premier-matovic-sa-pyta-my-odpovedame/?ref=side

Pridaj komentár