Práva zvierat nie sú len otázkou legislatívnych rámcov, ale aj otázka filozofická či hodnotová. Už od staroveku sa datujú prvé náčrty ochrany a práv zvierat a to aj niektorými filozofmi ako bol napríklad Pytagoras, a mnohé filozofické smery sa oblasťou práv zvierat ďalej ovplyvnili. Boli to smery ako animizmus, vitalizmus či antropocentrizmus. Predmetom pozorovania boli napríklad podobné črty medzi zvieratami a ľuďmi.
Tieto podobné črty medzi človekom a zvieratami boli v stredobode záujmu aj neskôr. Dnes už vieme, že zvieratá podobne ako my ľudia, vedia cítiť bolesť, strach, stres, radosť či prežívať podobné psychické procesy a stavy. Zjednodušene povedané, zvieratá majú emócie. Keď si predstavíme napríklad králikov či primáty, na ktorých sa testuje kozmetika či robia iné experimenty alebo sa teliatko oddelí od matky skoro po narodení, s určitosťou vieme povedať, že vtedy prežívajú smútok či strach, presne tak ako keby to bolo robené nám. Utilitaristické filozofické smery preto odpovedajú nasledovne: Ak dokážu zvieratá trpieť, nie je našou ľudskou povinnosťou toto utrpenie minimalizovať, či predchádzať mu?
Speciesizmus je stav/ideológia, ktorá označuje vykorisťovanie zvierat ľuďmi.
Podľa autora Singera (aj Rydera) je tento stav rovnako závažný ako rasizmus či sexizmus a míňa sa etickej obhájiteľnosti. Tak isto ako iné ideológie alebo -izmy, rozdeľujú príslušníkov na dve skupiny, kde jedna je nadradená a druhá podradená a jednotlivým členom sa na základe príslušnosti priradia práva a privilégia.
Na druhej strane stoja názory, že speciesizmus v sebe nesie len vzťah ľudí a zvierat a nezahŕňa všetky dalšie živočíšne kategórie a vzťahy. Preto navrhujú názov pre túto ideológiu jednoducho antropocentrizmus. Náboženské ideológie specisizmus plne podporujú.
Ani speciesizmus a jeho vplyv neostal bez odporu a vzniku radikálnejších skupín. Medzi ne môžeme zaradiť ALF – Animal Liberation Front, Vegan Reich či This Time Tomorrow. Ich činnosti mnohí označujú za ekoterorizmus, no podľa ich vlastného presvedčenia zachraňujú zvieratá napríklad z kožušinových fariem či laboratórií. Vytvorenie si názoru na takéto činy sú otázkou našich hodnôt a postojov.
Ani PETA neostala bez vyjadrenia na tému speciesizmu. Hodnotí ho ako nesprávny, vykorisťujúci prístup, ktorému sa dá vyhnúť napríklad už len prechodom na vegánsku stravu. Kampaň PETA – End speciesism podporil aj známy herec Joaquin Phoenix, ktorý je vegánom od svojich 3 rokov. Kampaň tradične nesie vystihujúce motto: „Všetci sme zvieratá.“
Zdroje:
Singer, P.: Animal Liberation: a New Ethics for our Treatment of Animals, 1965, ISBN 0-394-40096-8
https://www.actaeon.cz/pojmy/speciesismus-species-sovinismus/
https://www.peta.org/features/joaquin-phoenix-we-are-all-animals-end-speciesism/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prava_zvierat
Obrázok:
www.peta.org