V prípade víťazstva, Joe Biden prisľúbil, že sa k dohode USA znovu pridá.

 

USA odstúpia od Parížskej klimatickej dohody dňa 4.11.2020. Tento dátum je významným medzníkom sklamania v medzinárodnom úsilí o zastavenie globálneho otepľovania. Ak sa USA chce znovu pridať, stačí zaslať list generálnemu tajomníkovi OSN a stane sa tak o 30 dní neskôr. V prípade, že je prístup dohode podporený ambicióznymi domácimi politikami v oblasti klímy, ekologickým zotavením z pandémie, podporou Kongresu a opätovným tlakom na medzinárodnú spoluprácu v rôznych klimatických iniciatívach, mohol pomôcť oživiť celosvetové úsilie o prechod na ekonomiku s nulovým obsahom uhlíka do roku 2050.

Amerika pritom zohrala významnú úlohu pri formovaní kľúčových častí dohody vrátane dôrazu na monitorovanie a overovanie.  Parížska dohoda je  flexibilná, umožňuje určitú účasť USA, a to aj prostredníctvom tzv. “America’s Pledge on Climate”, kedy sa po Trumpovom vystúpení, spojilly americké mestá, štáty, univerzity a podnikatelia, aby pomohli splniť parížske klimatické ciele. Joe Biden uviedol, že zmena podnebia sa presunie do centra zahraničnej politiky USA, a bude musieť byť prioritou Bieleho domu. 

 Cieľom Parížskej dohody je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2°Ca a pokračovať v úsilí aby bolo otepľovanie obmedzené na 1,5°C.

Cieľom dohody je takiež pomôcť členským krajinám prispôsobiť sa nepriaznivým účinkom zmeny podnebia, ako sú suchá a extrémne búrky, prostredníctvom financií (Zelený klimatický fond) od rozvinutých krajín s vysokými emisiami po rozvojové krajiny s menšou uhlíkovou stopou, ktoré sú najcitlivejšie na dopady globálneho otepľovania.

Aj s navzdory vzniku klimatického fongu zostal koncept kompenzácie rozvojových krajín za škody na podnebí „veľmi, veľmi vágny“, čo odráža neochotu USA prevziať zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobili ich emisie”, hovorí Dröge. Celkovo je Parížska dohoda úplne dobrovoľná, v závislosti od tlaku partnerov a priateľského konkurenčného prostredia na zvýšenie ambícií v oblasti zmeny klímy.

Každá krajina sa zaväzuje nezávisle znižovať emisie skleníkových plynov a transparentne informovať o svojich snahách o zmiernenie globálneho otepľovania.

Štúdie ukazujú, že záväzky prijaté v posledných niekoľkých rokoch nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľa stanovenia maximálnej teploty a rok 2020 mal byť rokom, v ktorom krajiny vyhlásia ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií.

zdroj: @insideclimatenews