Má úplne nový dizajn, budeme vám ho prinášať každú druhú stredu a – nájdete ho na našom webe sauvedom.sk a ako pocast vo vašej obľúbenej podcastovej aplikácii.
Tak poďme na to.
Ohliadneme sa za rokom 2021. Dialo sa toho naozaj veľa – a nemám na mysli pandémiu 🙂 Klíma sa maličkými krokmi dostáva do stredu pozornosti. V novoročnom newsfiltri sa teda dozviete, ze sme v roku 2021zažili sme najhorúcejší mesiac v histórii merania, uskutočnilo sa ďalšie stretnutie svetových lídrov ku klíme a navštívili sme prvý slovenský klimatický kemp.
Glasgowe od 31.októbra do 13.novembra 2021 sa v Glasgowe uskutočnila 26ta konferencia OSN o zmene klímy s názvom COP26.
Výstupom stretnutia svetových lídrov je ďalšia zhoda v tom, že treba začať konať, aby sme spomalili otepľovanie planéty o 1,5°C, ako to odporúča aj Medzivládny panel o zmene klímy. TO si vyžaduje minimálne 45% pokles emisií do roku 2030 a nulové emisie do roku 2050. Avšak podľa Climate Action Tracker stále smerujeme k otepľovaniu o 2,4°C v porovnaní s hodnotami z predindustriáneho obdobia, napriek ambicióznym prísahám, ktoré svetoví lídri a líderky zložili. Zdôraznili to aj klimatické štrajky v Glasgowe, ktorá sa konali počas trvania konferencie.
Globálne klimaštrajky
Po takmer 2- ročnej prestávke sa štrajkovalo sa aj na Slovensku.
Dňa 22. októbra sa uskutočnili hromadné akcie sa uskutočnili v Prešove, Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Žiline, Trnave či v Bratislave. Odkaz pochodu bol jasný: “Na začiatok sme minútou a pol ticha vyjadrili solidaritu ľuďom a krajinám z najviac zasiahnutých oblastí klimatickou krízou. Spoločne sme tak Slovensku opäť pripomenuli, že klimatická kríza nie je iba problémom budúcnosti, ale je problémom už dnes, a že jej riešenie musí byť sociálne spravodlivé.”
V Bratislave sa konal prvý slovenský Mestský akčný kemp.
Počas prvých septembrových dní organizátori a organizátorky podujatia predstavili workshopy, diskusie so zaujímavými osobnosťami.
V posledný deň aj protestný pochod voči výstavbe terminálu na skvapalnený plyn na brehu Dunaja. Počas pochodu sa istá časť protestujúcich odpojila od hlavnej skupiny a šla formou nenásilnej priamej akcie blokovať miesto výstavby terminálu na dunajskom nábreží. Ak sa aj vám nepozdáva stavba nového terminálu v Bratislave – pozrite si viac informácií na stránke Greenpeace Slovensko pod “FaktNieLNG” iniciatívou.
Vedeli ste, že Júl 2021 bol najhorúcejším mesiacom v histórii merania počasia?
Júl je zvyčajne na severnej pologuli horúci letný mesiac, v roku 2021 bol ale dosiahnutý doteraz nevídaný globálny rekord v histórii pozorovania počasia.
Teplota povrchu Zeme a oceánov bol 0,93°C nad každoročným priemerom 15,8°C, čím prekonal posledný teplotný rekord z roku 2016. Pocítila to hlavne severná hemisféra, ktorá má v tom čase stred horúceho leta, ašak teplotné výkyvy registrovali obyvatelia južnej pologule, pretože následkom tohto extrému bola miernejšia zima.
Bol to boj, no reforma národných parkov bola “úspešne” prijatá.
Trvalo to dlhé mesiace. Napätie v rámci vzťahov vládnych predstaviteľov sa prejavilo aj na prijímaní reformy, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Reformu podporili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a univerzít naprieč Slovenskom, viac ako 56 tisíc občanov v petícii Osloboďme národné parky, ako aj premiér Eduard Heger a prezidentka Zuzana Čaputová. Návrh prešiel napriek nesúhlasu Sme rodina, podporilo ho 75 zo 76 prítomných poslancov.
Parlament teda schválil reformu národných parkov, po ktorej prejde ich správa pod rezort životného prostredia. Presun štátnych pozemkov bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na správy národných parkov len na území TANAPu, PIENAPu a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany. Prechod správy území v 3. a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.
Hladomor na Madagaskare.
Počas krízy trpia najviac zásadne tí najslabší a najzraniteľnejší. Na svete je už množstvo štátov, ktorých obyvateľstvo prichádza o domovy či obživu kvôli extrémom počasia. Jedným z nich je bohužial Madagaskar.
Tento ostrovný štát je na pokraji hladomoru. ktorý je po prvý raz priamo spojený s klimatickou zmenou, hlási OSN. Madagaskar hlási až 4 roky bez dažďa, v potravinovej neistote žijú a trpia desaťtisíce ľudí.
Sucho zdevastovalo izolované poľnohospodárske spoločenstvá na juhu krajiny, čím boli rodiny donútené živiť sa hmyzom, aby prežili.
Postaviť sa znečisťovateľom prírody, môže niekoho stáť aj cenu života.
Environmentálna aktivistka Joanne Stutchbury bola zastrelená neďaleko jej domu v Keni po tom, čo dostala niekoľko vyhrážok hroziacim jej smrťou. Joanne bojovala proti kampani miestnych developerov, ktorý chceli v Kiambu lese začať stavebnú činnosť.
Len za rok 2020 bolo zavraždených 227 ľudí pri pokuse o ochranu lesov, riek a ďalších ekosystémov, od ktorých záviselo ich živobytie. Aktivisti a aktivistky venujúci sa ochrane, ktorí pravidelne čelia vyhrážkam o ich život bojujú ďalej na viacerých miestach, avšak len jeden prípad vraždy sa nestal v krajinách globálneho juhu. Hlavnými obeťami zvyknú byť domorodí obyvatelia, ktorí sú priamo závislí od ohrozovanej zeme. Aký počet vrážd v prepojení na ochranu nášho životného prostredia sa odohralo v roku 2021 ešte nie je zatiaľ oficiálny.
Holandský súd nariadil ropnej megaspoločnosti Shell radikálne zníženie svojich emisií.
Sedem environmentálnych organizácií v Holandsku ako Greenpeace či Priatelia Zeme podali ešte minulý rok žalobu na holandský súd.
Týmto činom reprezentovali 17 tisíc holanďanov, avšak aktivity spoločnosti Shell nás ovplyvňujú všetkých. Žalobu viedli s tvrdením, že spoločnosť Shell porušuje svoje medzinárodné povinnosti v oblasti zmeny klímy. Ohrozuje životy ľudí tým, že každoročne investuje miliardy dolárov do rozširovania svojej produkcie ropy a zemného plynu. Súd rozhodol, že ropná spoločnosť Royal Dutch Shell musí do roku 2030 znížiť svoje emisie o 45 percent oproti hodnotám v roku 2019.
Na tento súdny spor sa len tak nezabudne. Po prvý krát v histórii bolo prikázané súkromnej firme zmeniť svoju činnosť tak, aby bola v súlade s cieľmi Parížskej dohody.
Prvý novoročný klimanewsfilter je na konci, ďakujeme, že ste tu s nami – vidíme sa a počujeme sa o 2 týždne! 🙂
