Dva týždne ubehli ako voda a my sme tu opäť s novinkami zo sveta klímy. Pohodlne sa usaďte a vyložte si nohy. Prajeme príjemné čítanie obľúbeného klimanewsfiltra.
Dozviete sa v ňom, koho pozvali Znepokojené matky na rande, čo je to EkoHackaton a aká bola návšteva výkonného podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za Green Deal – Franka Timmermansa na Slovensku.
Združenie Znepokojené Matky na Valentína pozvalo premiéra Hegera na klimatické rande. Heger odpovedal kladne.
Ivana Némethová zo združenia poznamenáva, že sa aktuálne pripravuje množstvo zákonov a finančných nástrojov na boj s klimatickou krízou. Je to obrovská príležitosť, avšak niektoré kroky a vyjadrenia súčasnej vlády nenaznačujú, že by to mysleli s ochranou budúcnosti vážne.
Znepokojené matky doručili v pondelok 14.2. premiérovi “valentínku”, na ktorej bolo vyobrazené srdce s planétou Zem v plameňoch. V priloženom liste ho požiadali o stretnutie. Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR uviedol, že premiér, ktorý je sám je otcom štyroch detí, pozvanie prijíma. O klimatickú krízu sa intenzívne zaujíma a peniaze na zlepšenie životného prostredia sa nachádzajú aj v pláne obnovy. V rámci neho sú na zelenú ekonomiku sú vyčlenené viac ako dve miliardy eur.”
Skúsenosť hovorí, že na papieri vyzerajú veci lepšie ako v realite. Je výborné, že združenie takýmto spôsobom poukazuje presne na túto skutočnosť. Čaká nás totiž ešte veľa práce, kým sa napríklad už spomenuté 2 miliardy naozaj použijú účelne, efektívne a v súlade s cieľom uhlíkovej neutrality, ku ktorému sme sa zaviazali i my, ako súčasť Európskej únie.
Pochybovanie je bohužiaľ pochopiteľné – Slovensko nebolo doteraz schopné riadneho a systematického čerpania bežných eurofondov – preto i bývalý šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko poznamenáva, že “vyčerpať plán obnovy bude pre Slovensko naozaj výzvou – peniaze musíme čerpať až 4x rýchlejšie.”
Slovensko navštívil výkonný podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Green Deal - Frank Timmermans.
Pri tejto príležitosti sa ako s prvým politikom na Slovensku stretol s ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Európska únia si nastavila cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %.
„Na Slovensku podporujeme ambiciózne klimatické ciele, pretože si uvedomujeme, že ide o naše prežitie,“ zdôraznil minister Budaj. Výkonný podpredseda Frans Timmermans sa nechal informovať o postupe pri transformácií národných parkov, ktorej vyjadril podporu. Ďalšou témou bol klimatický balík európskych opatrení s názvom Fit for 55, ktoré má Slovensko premietnuť do národnej legislatívy prostredníctvom nového zákona o klíme.
Úlohou zákona bude napríklad presne určiť, ktoré štátne orgány a inštitúcie budú zodpovedné za plnenie jednotlivých klimatických cieľov. S výkonným predsedom Timmermansom sa stretla i Klimatická koalícia. Tá veľmi správne podotýka, že “Práve aktivity Európskej komisie a ďalších inštitúcií EÚ sú často hlavným hnacím motorom ochrany klímy a biodiverzity.
Riešenie klimatickej krízy si vyžaduje zapojenie všetkých subjektov spoločnosti – odborníkov, občianskej verejnosti, ministerstiev, aj strán naprieč politickým spektrom.” Klimatická Koalícia pravidelne poukazuje na nedostatok transparentnosti a participácie odborníkov a odborníčok z mimovládneho sektora pri tvorbe legislatívy i samotného Plánu Obnovy.
Organizácia Oxfam publikovala správu o nerovnosti na svete s názvom Nerovnosť zabíja.
Oxfam, celosvetové hnutie bojujúce proti nerovnosti s cieľom ukončiť chudobu a nespravodlivosť, vydal report s názvom “Nerovnosť zabíja”, v ktorom sa zameriava na pomenúvanie nerovností v našej spoločnosti a navrhuje rôzne riešenia, ktoré tento problém majú riešiť.
Od začiatku pandémie covid-19 sa každých 26 hodín “objaví” nový miliardár. Počas tohto obdobia stihlo 10 najbohatších ľudí sveta svoj majetok zdvojnásobiť, zatiaľ čo sa asi 160 miliónov ľudí ocitlo v ťažkej realite chudoby.
Organizácia odhaduje, že počas pandémie Covid-19 na celom svete zomrelo až 17 miliónov ľudí, čo je najviac od druhej svetovej vojny. Najvyššiu úmrtnosť zaznamenali tie najslabšie a najchudobnejšie skupiny obyvateľstva a minority. V niektorých krajinách majú najchudobnejší ľudia takmer štyri krát väčšiu pravdepodobnosť úmrtia na COVID-19 ako tí najbohatší.
Nie je to náhoda, je to voľba. Tzv. „ekonomické násilie“ sa pácha vtedy, keď sa systémové politické rozhodnutia pripravujú pre najbohatších a najmocnejších ľudí v spoločenstve. Spôsobuje to ale škodu celej spoločnosti a najviac tým najchudobnejším, ženám, dievčatám a menšinám. Oxfam tvrdí, že stále môžeme radikálne upraviť naše ekonomické zmýšľanie tak, aby sme sa zamerali nerovnosti.
Riešenie môže spočívať:
v progresívnom zdaňovaní;
v investovaní do účinných, osvedčených opatrení na potláčanie nerovností;
i v odvahe k presunu moci v ekonomike a spoločnosti. Organizácia taktiež poukazuje na riešenie vo forme riadnej daňovej reformy. Peňazí je viac než dosť – dôležité ale je, v koho rukách sa nachádzajú.
Vedci objavili znepokojivé množstvá farmaceutického odpadu až v štvrtine skúmaných riek vo svete.
Preskúmali až 258 riek a viac ako 1000 lokalít, a chemické znečistenie riek objavili na všetkých svetových kontinentoch. Vo vzorkách vôd objavili spomedzi liečiv najmä antidepresíva, antibiotiká, betablokátory a paracetamol.
Rieky sú najviac znečistené v “menej rozvinutých” krajinách, ktoré nemajú vybudovanú dostatočnú infraštruktúru odpadových vôd a skladujú odpad v blízkosti riek. Ide najmä o regióny ako subsaharská Afrika, Južná Amerika a časti južnej Ázie, ktoré však vedci monitorovali najmenej.
Prítomnosť chemikálií v riekach predstavuje nebezpečenstvo pre živé organizmy aj v okolí znečistených vôd. Výskumníci varujú, že to môže viesť k vytvoreniu nebezpečnej rezistencie mikróbov voči antibiotikám.
Pomôžte zistiť, koľko metánu uniká na Slovensku.
Okrem oxidu uhličitého zohrieva našu planétu aj metán. Ten má na klímu až 84-krát silnejší vplyv a je zodpovedný za pätinu oteplenia, hoci sa mu nedostáva toľko pozornosti.
Navyše, aj keby sme CO2 prestali produkovať hneď, z atmosféry ho nedostaneme ešte stovky rokov. Naopak, menej metánu sa pomerne rýchlo vypláca. Ak by sme v tejto dekáde znížili jeho objem o 45 percent, pomohlo by to udržať otepľovanie pod kritickou hranicou.
Na Slovensku – no nielen u nás – sa pritom emisie tohto skleníkového plynu zvlášť neregulujú. Kým s oxidom uhličitým sa obchoduje cez povolenky a je prísne sledovaný, neviditeľný metán uniká z plynových potrubí, skládok odpadu či veľkochovov bez toho, aby sme o ňom vedeli.
Kristína Serafin Hudeková, environmentálna novinárka sa spojila so skúseným investigatívcom Palom Lackom a editorom Denníka N Jurajom Koníkom, aby vytvorili crowdfundingovú kampaň na portáli Startlab s cieľom upriamiť viac pozornosti práve na unikajúci metán.
Investigatíva stojí čas i peniaze. Vďaka projektu sa tak vytvorí možnosť zistiť, koľko metánu produkujeme na Slovensku a pritlačiť tak na zodpovedných, aby situáciu riešili. Upratať čierne skládky, utesniť staré potrubia či regulovať veľkochovy je rýchlym a ľahkým riešením, ktoré sa môže sčasti zaplatiť samo a prispeje k spomaleniu zmeny klímy.
"Always follow the money..and ESG?"
Určite už mnohých z vás naháňala reklama vašej banky o “udržateľnom” či “zelenom” investovaní. Nuž, finančný sektor veľmi rýchlo preskočil na udržateľnosť, pričom samotnú taxonómiu (čiže v podstate oficiálny návod na to, čo môžeme vôbec považovať za udržateľné v rôznych oblastiach nášho života) Európska komisia vydala len niekoľko týždńov dozadu.
ESG je skratka vytvorená spojením troch slov: Environment, Social a Governance, inými slovami: životné prostredie, sociálne aspekty a riadenie. Európska komisia tak začína tlačiť na to, čo sa malo diať dávno a automaticky – na zodpovednosť firiem, ich dopad, ich riadne správanie sa k zamestnancom a zamestnankyniam a k prostrediu, ako aj ku komunitám, v ktorých pôsobia. Niektoré spoločnosti o tom budú musieť podávať výročné nefinančné správy.
Ak vás táto téma zaujíma, narazili sme na zaujímavú diskusiu s názvom: Európska taxonómia a podnikateľské benefity ESG, kde so zástupcami finančného sektora diskutuje europoslanec Martin Hojsík. Európska únia sa snaží spoločnosti podporovať v zodpovednom fungovaní, no máme pred sebou naozaj veľa práce,. aby sme napravili škody, ktoré sme napáchali.. Podujatie moderoval Julian Toth, COO z International Sustainable Finance Centre – z pražského think-tanku, ktorý sa zameriava na výskum a vzdelávanie v oblasti udržateľných financií v regióne strednej a východnej Európy.
Unicef a Ministerstvo školstva, vedy a výskumu ťa pozývajú na hackaton.
Cieľom tohto “eko” hackatonu je poskytnúť mladým ľuďom priestor pracovať na nápadoch v oblasti ekológie. Témou tohto ročníka je VODA A VZDUCH. Účastníci sa tak dozvedia viac o téme vody a ovzdušia, a budú môcť zrealizovať svoj nápad, alebo sa zapojiť do riešenia v tíme. Všetko s podporou skúsených odborníkov.
Najlepší nápad získa hodnotné ceny a možnosť získať financie na zrealizovanie nápadu v praxi. Nápady môžu byť úplne jednoduché a aplikovateľné hneď, no taktiež môže ísť o zložitejšie technologické či inovačné riešenia.
Podujatie sa koná už 18. – 19. 3. 2022 v Bratislave. Prihlasovanie je otvorené pre žiakov 8. a 9. ročníka základných škôl a študentov stredných škôl do 18.2.. Do hackathonu (súťaže) bude vybraných maximálne 40 účastníkov.
Takže ešte raz – neváhajte sa stať súčasťou zmeny a prihláste seba či svoje deti na eko hackaton – všetky informácie nájdete na unicef.sk.
Nie sú to “len” 2% - je to obrovská pomoc pre vašu obľúbenú neziskovku. Čo sme dokázali v roku 2021 aj vďaka vašej podpore?
Aj v takom ťažkom roku ako bol 2021 pre kamenné prevádzky (staráme sa totižto o našu milú Baterkáreň), sme dokázali pripraviť 5 veľkých zbierok. Prostredníctvom nich sme podporili mladé rodiny s deťmi i organizácie pomáhajúce znevýhodneným skupinám a ľuďom v núdzi.
Odovzdali sme im takmer pol tony oblečenia, niekoľko desiatok kilogramov potravín, hygienických potrieb, drogérie či hračiek. Aj vďaka vám sme rozveselili Vianoce detičkám z východného Slovenka či pomohli zvládnuť ťažké časy utečencom na poľsko-bieloruských hraniciach. Vďaka nášmu reuse centru sme pred vyhodením zachránili takmer 10 ton oblečenia, ktoré prostredníctvom nášho partnera – združenia Ekocharita, poputovalo na ďalšie využitie a tým, ktorí to potrebujú.
Bez podpory a pomoci komunity by sme pomáhať nedokázali, najmä v časoch pandemickej krízy. V období, kedy sa pandémia podpísala na osudoch mnohých z nás je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pomáhať a zabezpečiť všetkým právo na dôstojný a zdravý život. Pridajte sa k nám 🙂
Postup ako darovať vaše 2% z dane nájdete na našom webe sauvedom.sk i baterkaren.sk